Viemto – chlapec s kolobežkou

Bol raz jeden chlapec, ktorý si myslel, že vie všetko na svete. Raz išiel do lesa na huby. Keď ich zbieral, prišiel k nemu horár. Opýtal sa ho či pozná huby. On povedal viem to. Keď prišiel domov mamina sa pozrela do košíka a potichu polovicu s nich vyhodila. Prečo potichu? Lebo nechcela hádku. Inokedy bol s rodičmi na autosalóne.  Prezeral si s rodičmi autá. Povedal. Tam je Volkswagen a tam to je Golf. A tam v diaľke tam sú Chrobáky a v ľavo jedna Škodovka. Otec za krútil hlavou. Stačí sa lepšie pozrieť, čo je pred autami napísane. Radšej synovi nič nevravel, aby nebola hádka. Vo škole je prvák. Vo škole nič nevie, lebo si myslí, že to vie. Je najslabší v triede. Deti sa mu už začali posmievať a vravieť mu Viemto. Raz sa Viemto kolobežkovalo a skončilo za mestom pri jednej dopravnej značke. Položilo si kolobežku a povedalo, tá lokomotíva určite upozorňuje, že neďaleko je vláčiková výstava. Chlapec Viemto sa vytešoval zo svojej múdrosti. Zrazu prešla lokomotíva a zrazila mu kolobežku. Chudák Viemto. Pozrel sa na pokrútené železá, a bol rád, že mu tá lokomotíva neprešla uši. Viemto išlo smutne domov a povedalo neviem to! Keď prišlo domov, pozrelo si knihu o dopravných značkách. Zistilo, že tá značka je Železničné priecestie bez závor. A už nikdy nepovedalo, že to viem. Vo škole sa doučilo čo malo a deti mu už nevraveli Viemto.